hlavná

HISTÓRIA

Bojové umenia sú tak staré, ako človek sám. Ako prostriedok individuálnej obrany
a porazenie nepriateľa nedosahovali bojové umenia žiadnej časti našej planéty takej dokonalosti,
ako v Ázii. Najväčšou mierou k rozvoju ázijských bojových umení prispela Čína.
Ich počiatky môžme hľadať už v loveckej zručnosti prehistorických obyvateľov.

V súčasnej dobe sa v Číne vyučuje a cvičí viacero bojových umení,či systémov.
Nie všetky majú svoje korene v Číne. Niektoré sa do Číny dostali len nedávno.
Wu-Shu je veľmi rozsiahly a účinný systém, ktorý sa veľmi dlho vyvíjal. Prvé písomné zmienky
sú viac ako 3000 rokov staré. Nutno však poznamenať, že sa jeho forma podstatne líšila
od tej dnešnej. Techniky boli jednoduché a bolo ich oveľa menej, rovnako ako aj rôznych štýlov.
Ak zoberieme do úvahy, že spory riešené bojom neboli len malichernými pouličnými bitkami,
ale že v nich vždy išlo o život, musíme pripustiť takmer neuveriteľnú silu, vytrvalosť,
húževnatosť a odvahu jednotlivých bojovníkov. Legendy hovoria o rôznych majstroch
a ich vzájomných súbojoch, ktoré často trvali aj niekoľko dní. Spočiatku išlo v bojových
umeniach hlavne o fyzickú silu, čím bola zanedbávaná duševná a duchovná stránka bojovníka.

Až obdobie dynastie Chan (206 pr.Kr-220 n.l) bolo obdobím zmien, keď boj prestal byť výsadou
feudálov a na bojištiach i obyčajný ľudia začali dosahovať výrazných úspechov.
Tiež sa začala vyvíjať disciplína, ktorá mala na bojové umenia nemalý vplyv. Boli to typické
cvičenia založené na využívaní dychu psychofyziologyckých techník. Okolo roku 500 pr.Kr
Napísal Lao-ć Tao-Te-Ting, v ktorej sú prvé opisy týchto techník.
Napriek tomu väčšina autorít tento aspekt podceňuje čuang-ć išiel v stopách Lao-ć ho.
Mencius potom prispel k významu týchto cvičení zdôraznením vôle (I), a Chuaj-nan-c,
ktorá bola napísaná pred začiatkom našeho letopočtu ďalej podporuje tieto metódy.
Niektoré cvičenia a pohyby napodobňovali obranu a útoky rôznych zvierat či vtákov
a v niektorých školách sa cvičia dodnes. Jadrom vnútorných škôl sa satli metódy založené
na princípoch štyroch prvkov zeme, vody, ohňa a vetra. Na vznik týchto princípov mal
veľký vplyv príchod indických mníchov do Číny začiatkom nášho letopočtu. Štyry prvky
z ktorých sa skladá telo sú chápané z hľadiska hygieny zdravia a celkovej rovnováhy.
 

História a vznik WU-SHU sa často veľmi mylne spája s príchodom BODHIDARMU, Indického
budhistického patriarchu. Bodhidarma je tiež označovaný ako zakladateľ Čan Budhizmu,
budhistického smeru. Tento smer je v Japonsku známy ako Zen a jeho úlohou je veľmi
radikálnymi rozpravami, či dokonca nečakanými útokmi na fyzické telo. Prebudiť ducha
praktikujúceho a smeruje k náhlemu osvieteniu, poznaniu pravdy, známe tiež ako „Satori“.

Jeden z príbehov, ktorý nám môže názorne priblížiť formy rozhovoru medzi majstrom a žiakom
sa viaže na samotného Bodhidarmu. Po tom, ako okolo r.520 prišiel Bodhidarma do Číny,
dostal sa na sever Číny do kláštora Shaolin, kde v neďalekej jaskyni strávil 9 rokov
Zazenovov meditáciou, tvárou oproti stene, až kým neprichádza žiak menom Hui-Ko,
ktorý sa „zaslúži“ stať sa jeho nástupcom. Prosí majstra, aby ho učil a trpezlivo čaká
na vypočutie schúlený pred jaho jaskyňou, aj vo výchrici.
Bodhidarma (Damo) ho odmieta so slovami „si príliš ctižiadostivý“. Hui-Ko si na znak
úprimnej oddanosti odsekne ľavú ruku, ktorú ako obeť podá Damovi, aby ho tým primel k slovu.
Ten sa ho opýta,čo chce. Hui-Ko prosí: “Moja duša nemá pokoja. Prosím Ťa ukľudni moju dušu!“.
Damo znovu odpovedá veľmi krátko, na tak naliehavú prosbu: “Prines sem Tvoju dušu a ja ju
ukľudním! “Hui-Ko zúfalo odpovedá: “Hľadám ju, ale nikde ju nenanchádzam. “Damo ho ukľudňuje
a vraví: “Tak je dobre. Tvoja duša je už kľudná.“
Hui-Ko v tom okamihu dosahuje „SATORI“ náhle osvietenie.

Niektoré pramene tiež hovoria, že Damovi (Bodhidarmovi) po deviatich rokoch neustáleho
sedenia oproti stene odumreli nohy a tak vytvoril súbor cvičení, ktoré mali rozvíjať telo.
Pochopil, že harmónia teal a ducha je veľmi dôležitá.

Samotné WU-SHU je však oveľa staršie ako spomínaný súbor cvičení a prvé písomné zmienky
sú staršie ako 3000 rokov.